Až potom ako...

„Je treba životu viac dávať, ako ho urýchľovať.“ —  Mahátma Gándhí

---

Dnešný článok budem venovať tomu, čo som si v poslednej dobe všimla nie len na svojom okolí, ale v istej miere aj na sebe samej. Dnešný svet je jedinečný. Mám taký pocit a často to vidím aj vo svojom okolí, že si človek všetko podmieňuje. Podmienky určujú naše myšlienky, náš život, naše činy. Potom nerobíme to čo by sme mali, ale to čo si myslíme že máme. Niekdy mám pocit, že ľudia chcú pred všetkým utekať, všetko chcú riešiť tým najkomplikovanejším spôsobom, potom sa len sťažujú aký je život ťažký, potom im zlyháva zdravie a v konečnom dôsledku aj zdravý rozum. Určite ste sa aj vy stretli s ľuďmi (alebo ste to niekedy spozorovali aj na sebe), ktorí stále niečo chcú, nikdy im nie je dosť no v porovnaní s inými majú všetkého dostatok.

Až keď si kúpim nové auto budem šťastný, až keď sa presťahujem do inej krajiny "lebo tam je lepšie" budem šťastná, až keď vyštudujem školu budem "niekto", až keď budem mať každú novú kolekciu v šatníku budem vždy pekne oblečená, až keď si kúpim všetky nové produkty v kozmetike budem konečne krásna,....a mohla by som pokračovať ešte s množstvom podmienok, ktoré nám ovplyvňujú život, myšlienky, činy a naše sny. Ak nedosiahnem to, čo si myslím, že je jediné vďaka čomu viem byť nejaká/-ý (šťastná, krásna, múdra, šikovná,...) tak venujeme všetku energiu na získanie niečoho, čo aj tak po nejakom čase stratí "svoju hodnotu" a tie skutočné hodnoty úplne prehliadneme. Niekedy je riešenie priamo pred nosom a často krát riešenie ani nepotrebujeme jednoducho máme toľko koľko si zaslúžime, alebo koľko máme (samozrejme všetko je aj o snahe) . Zvyčajne si chorí ľudia želajú "iba" byť zdraví, tak prečo nevieme byť šťastní z takej "maličkosti", že sme zdraví. Prečo ľudia, ktorí majú minimálne mzdy musia nejako prežiť "to vždy nejako dajú" a ľudia ktorí "majú dostatok" sú stále nespokojní s ich pocitom nedostatku. Je to veľmi zvláštne ako fungujú myšlienky dnes, tí čo by sa mohli sťažovať sú ticho a tí čo by sa nemali sťažovať, nevedia o čom iné hovoriť, len to ako im je "zle" a ťažko v našej krajine. Mojou odpoveďou na toto všetko je predpoklad, že ľudia ktorí na oko toho majú málo, toho majú v skutočnosti oveľa viac. Majú lásku, pokoru, seba prijatie, harmóniu, vieru, šťastie (to skutočné), úžasných priateľov, rodinu, iné hodnoty...sú jednoducho vďační a spokojní, aj keď sa to zdá nenormálne. Samozrejme vo všetkom sú výnimky. Je to na Vás kým sa rozhodnete byť. Či človekom, ktorému síce niečo naozaj chýba, ale bude aj tak vďačný aspoň za to čo má (a bude sa naďalej vytrvalo s trpezlivosťou snažiť), alebo človekom, ktorému stále niečo chýba a nakoniec, keď príde o tie skutočné hodnoty, zistí, že mu žiaden majetok, peniaze či plný šatník nepomôže. Plňte si svoje sny, kupujte, cestujte, vzdelávajte sa, obdarúvajte seba aj iných, robte to čo Vás baví, ale nesnažte sa pomocou týchto vecí utiecť od niečoho čo cítite. Neutekajte od vecí (reality), ktoré si Vás aj tak nájdu, pretože budete tak plytvať časom, ktorý je tak vzácny. -MJ